Dedinka Ostrurňa

Osturna-2

Obec sa nachádza v nadmorskej výške od 600 do 900 m. n. m. v SZ časti pohoria Spišská Magura. V južnej časti katastra dosahujú hrebene Magury okolo 1200 m.n.m.. Leží na hranici s poľskou republikou, v susedstve obcí Tatranská Javorina, Ždiar, Malá a Veľká Franková na slovenskej strane, na poľskej strane s obcami Kacwin, Nižné Lapsze, Vyšné Lapsze, Lapszanka, Repisko, Jurgov.

Bola to najľudnatejšia obec Zamaguria, dlhá takmer 8-9 km, s charakteristickou reťazovou formou zástavby a s átriovými hospodárskymi usadlosťami. Prevažná časť zástavby je od roku 1979 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.V rázovitej goralskej obci sa zachovalo viac pôvodných stavieb – goralských usadlostí. Zástavbu obce tvoria jednotlivé hospodárske dvory, ležiace na jednej, alebo druhej strane cesty pri potoku.

Osturna-1
Osturna

Sú od seba nepravidelne vzdialené a tiahnu sa v dľžke až 9,5 km. Dlhý pozemok jedného hospodárstva sa tiahne v pruhu na obe strany od cesty, pri ktorej je situovaný hospodársky dvor.

V prednej časti typického dreveného zrubového osturnianskeho dvora je osadený dom so sedlovou strechou krytou šindlom, v zadnej časti stojí stodola s maštaľou. Menšie hospodárske časti dopĺňajú charakteristický uzavretý pôdorys dvora po stranách. Obec s charakteristickými goralskými usadlosťami má 157 pamiatkovo chránených objektov a jej obyvatelia dodnes nosia typický goralský odev.

Kataster územia obce Osturňa patrí do ochranného pásma Pieninského Národného Parku. Nachádzajú sa tu Veľké Osturnianské Jazero, Malé Jazerá a jazero Ozero. Jazerá, nachádzajúce sa v k. ú. Osturňa, vhodne dopĺňajú prírodnú scenériu krajiny. Z troch väčších jazier vyskytujúcich sa severne od Osturne na južných svahoch hraničného chrbta, je rozlohou najväčšie Veľké Osturnianske jazero. Nachádza sa v nadmorskej výške 815 m a má rozlohu približne 0,25 ha. Vzniklo nahromadením krýh, ktoré sa zosúvali z hraničného chrbta (986 m) južným smerom až do nadmorskej výšky 790 m. Malé jazero, sa nachádza v nadmorskej výške 870 m západne od Veľkého jazera. Tvoria ho 2 depresie oddelené vyvýšeninou. Jazero vzniklo zahradením doliny zosuvmi. Jazero Jazierko sa nachádza v nadmorskej výške asi 900 m o rozlohe cca 400 m2. Vzniklo nahromadením zosúvajúcich sa krýh od k.986 k juhu, ktoré zabránili odtoku dažďovej vody a vodám zo suťových a vrstevných prameňov. Južne od Osturne po ľavej strane doliny Kruľovského potoka, vo výške 874 m sa nachádza jazero zvané Ozero. Vzniklo zahradením kryhovými zosuvmi, ktoré sú sporadicky zoskupené na východnom svahu doliny. Plocha jazera je 0,5 ha.
Osturňa bola založená podľa pramenných materiálov v roku 1593 z iniciatívy Juraja Horvátha, majiteľa nedeckého panstva a ďalších majetkov. Vnikla lazovou kolonizáciou. Bola kolonizovaná valašským obyvateľstvom, ktorých listiny z roku 1562 a 1567 nazývajú Rutheni-rusíni.

Tým sa stáva táto lazová osada najzápadnejšie vysunutým rusínskym ostrovom. Avšak údaje z Podkarpatskej Rusi uvádzajú, že prvá časť kolonistov prišla do Osturne z Lemkovštiny už v roku 1313, tiež nazývaných ako rusíni.
Táto kolonizácia súvisí s novým spôsobom rozdelenia pozemkov (zárubkov – lazov), ktorých bolo toľko, koľko mala osada na začiatku osadníkov. Pôda bola rozdelená na rovnaké diely, pričom jeden mal rozlohu okolo 35 ha, súbežne od hranice k hranici chotára. Každý osadník si mohol postaviť dom iba na svojom zárubku – laze, a tak sa vyvinulo reťazové osídlenie. Pri dedení sa pôvodné zárubky – lazy delili znova iba pozdĺžne.
Súkromne hospodáriaci roľníci neboli skolektivizovaní v socialistickom období, čo prispelo k zachovaniu tradičného obhospodarovania krajinu a terajšiemu krajinnému rázu. Osobitosťou krajinného rázu v obci Osturňa zachované typické historické krajinné štruktúry – terasovité políčka.
V dôsledku pretrvávajúcej migrácie obyvateľstva za prácou mimo Osturne, či už v pred, alebo po vojnovom období, nastal úpadok poľnohospodárskej výroby. V obmedzenom rozsahu sa tu zachovalo tradičné hospodárenie na pôde, ktorým sa v súčasnej dobe zaoberá prevažne staršia generácia súkromne hospodáriacich roľníkov, pre vlastnú spotrebu a potrebu hospodárskych zvierat.

Prístup:

  • Poprad – Spišské Hanušovce – Rázcestie – SAD Spišské Hanušovce – Osturňa
  • Stará Ľubovňa – Spišská Stará Ves – SAD stanica Spišská Stará Ves – Spišské Hanušovce – Rázcestie – SAD – Osturňa
  • Spišské Hanušovce – Osturňa