Zrúcanina Czorstyn
Zrúcaniny hradu sa nachádzajú na vrchole Zámkovej hory (588 m n.m.). V súčasnosti je to polostrov obkolesený vodami Czorsztynskej priehrady.
Najstaršie listiny a archeologické výskumy datujú povstanie pevnosti Czorsztyn na 2. pol. 13 stor. Jeho počiatky súvisia s vplyvami vojvodkyňy Kingy, manželky Boleslava Hanblivého a kláštora Klarisiek v Starom Saczi. Názov Czorsztyn pochádza z nemčiny. Schorstein alebo Schorrenstein oznacuje ostro trčacú skalu. Prvá písomná zmienka o hrade podaje názov Vronin. Hrad bol postaveny pri dôležitej obchodnej ceste smerom Krakov – Buda.
Otváracie hodiny:
- 6.00 – 16.00 hod. otvorené denne okrem pondelka a vianočných sviatkov
Vstupné:
- 1,- €
- 4 Pzl za dospelú osobu
- 2 Pzl do 15 rokov
Prístup: Z dedinky Czorstyn (Čorštýn) vedie značenie priamo k zrúcanine hradu.
Bol priehradou proti uhorskej kolonizácii, ktorá dosiahla pravú stranu rieky Dunajec. Na hrade sa nachádzala colná komora, ktorá pôvodne patrila Klariskom a v polovici 14. stor. sa stala kráľovským územím. Pôvodne k hradu patrila drevená pevnosť a murovaná veža lemovaná hrádzou. Hrad bol rozširený v 14. stor. kráľom Kazimírom Veľkým. Plnil úlohu kráľovskej strážnice na poľsko-uhorskom pohraničí, naproti uhorského hradu Nedeca. Vedľa veže postavili bránu a hrádzu nahradili okrajovou hradbou. Postavili aj obytnú budovu. Neskôr postavili múr dokola severo-východnej časti hradu, a piekopu pred strednom hradom a dvojpodlažnú budovu s bránou.
Mnohokrát hrad hostil poľských panovníkov. Navštívili ho Boleslav Hanblivý a jeho manželka Kinga, Kazimír Veľký, Ľudovít Uhorský, kráľovna Hedviga, Vladislav Jagelonský, Vladislav Varnenčik a Ján Kazimír.
Počas panovaní Vladislava Jagelonského, sa stal Czorsztyn starostvom v zálohe. Prvým starostom v zálohe bol Abracham Gošic, ktorý požičal Vladislavovi Jagelonskému peniaze. Začiatkom 15 storočia przasnický starosta Ján Baranovsky prístavil na strednom hrade druhé dvojpodlažné obytné krídlo.
Počas panovaní Vladislava Jagelonského, sa stal Czorsztyn starostvom v zálohe. Prvým starostom v zálohe bol Abracham Gošic, ktorý požičal Vladislavovi Jagelonskému peniaze. Začiatkom 15 storočia przasnický starosta Ján Baranovsky prístavil na strednom hrade druhé dvojpodlažné obytné krídlo.
Pri tejto prìležitosti pripojili k budove na hornom hrade dalšie poschodie prikrýte atikou. Pred zvyšovaným múrom stredného hradu prístavili aj vežu z kamenia a tehly. V 16. storočí postavili dolný hrad lemovaný kamenným múrom s bránou v severnej časti a vyhľbili studňu. Pôvodne sa nachádzala na hornom hrade len cisterna s vodou.
Roku 1651 nezaistený hrad dobyl a obsadil Kostka Napierský, vodca sedliackeho povstania na Podhalí. Hrad dobre vyplnil svojú ochrannú úlohu. Útok na hrad sa nepodaril. Povstalci odovzdali hrad v dôsledku rokovaní a Kostku Napierského popravili.
Roku 1651 nezaistený hrad dobyl a obsadil Kostka Napierský, vodca sedliackeho povstania na Podhalí. Hrad dobre vyplnil svojú ochrannú úlohu. Útok na hrad sa nepodaril. Povstalci odovzdali hrad v dôsledku rokovaní a Kostku Napierského popravili.
Roku 1655 kráľ Ján Kazimír sa skryl v Czorsztyne, keď uchodil pred Švedmi. Pred odchodom na Sliezsko schoval korunné klenoty v Czorsztyne.Nasledujúce politické a ekonomické zmeny zmenšili úlohu hradu. Roku 1770 Rakúsko pripojilo novotargské a novosadecké územie k sebe. Len hrad zostal v rukách rodiny Potockých ako doživotné czorsztynské starostvo.
Roku 1790 hrad čiastočne vyhorel a v dôsledku požiaru bol zničený. Po smrťi Ludviky Potockej aj predaný. Roku 1819 majiteľom zrúcaniny hradu sa stal Ján Maximilián Drohojovsky. Hrad patril jeho rodine až do roku 1945.
Dodnes sa zachovali len fragmenty štvorstennej veže a múrov. Kráľovská strážnica je v súčasnosti atrakciou reservácie „Hrad Czorsztyn“, ktorá vznikla roku 1970.