Rieka Dunajec tvorí štátnu hranicu s Poľskom v dĺžke 18 km. Vzhľadom na to, že nepreteká v hornom toku žiadnou priemyselnou aglomeráciou, patrí medzi najčistejšie rieky v strednej Európe. Na Slovensko – Poľskom úseku má Dunajec charakter prudko tečúcej rieky bystrinného rázu, na ktorom vyhĺbil cez vápencové bralá romantickú tiesňavu, známy Prielom Dunajca.
Rieka Dunajec vodákom ponúka pekný zážitok a úchvatné pohľady na okolitú prírodnú scenériu. Nie je veľmi obtiažna. Väčšie pereje sú ojedinelé, stačí trochu vodáckej zručnosti. Najkrajší tok má Dunajec v úseku 9 km v prielome Dunajca, kde má rieka prudší spád a občasné pereje. Prielom Dunajca je chránenou prírodnou rezerváciou a je to krajinársko – esteticky významné územie.
Rieka Dunajec, všeobecný popis:
Vzniká sútokom riek Bieleho Dunajca a Čierneho Dunajca pod severnými svahmi Vysokých Tatier neďaleko Nowého Targu. Od Nového Targu tečie rieka východným smerom, sprava postupne priberá na poľskom území Lesnicu, Bialku (Biela voda) a Kacwin (Osturniansky potok). Pri obci Dębno ústi do veľkej vodnej nádrže, preteká rozhraním Poľského Spiša a Horného Spiša. Územím Slovenska preteká v dĺžke 17 km, vytvára slovensko-poľskú štátnu hranicu od Lysej nad Dunajcom po Lesnicu.
Od Lysej nad Dunajcom tečie na krátkom úseku na východ, preteká severne od mesta Spišská Stará Ves, kde priberá Rieku z prava, vytvára veľký meander (s prístaviskom pltí). Pri obci Majere sa opäť stáča na východ, vytvára veľký riečny ostrov, z prava priberá Jordanec, oblúkom sa pri obci Lesnica stáča na sever a z prava priberá Havku. Ďalej preteká popri obci Červený Kláštor, z prava priberá Lipník a veľkým meandrom sa zarezáva do vápencového masívu bradlového masívu Troch korún, symbolu Pienín, pričom utvára výraznú tiesňavu Prielom Dunajca. Vzápätí sa prudko stáča na sever, utvára ďalší meander a následne ešte jeden. Tečie popod vrch Holica (828,1 m n. m.) kde je pod bralami Siedmich mníchov najprudší tok Dunajca, utvára ešte menší meander, priberá z prava Lesnický potok a opúšťa územie Slovenska na sever k poľskej obci Krościenko nad Dunajcem. V bradlovom pásme v Poľsku sa stáča na severozápad, ešte raz sa prediera cez pásmo Gorcov do Nowosackej kotliny, kde prijíma svoj najväčší prítok rieku Poprad a po ďalšom 40-kilometrovom úseku sa vlieva pri obci Opatowiec do Visly. Od roku 1920 tvorí hraničnú čiaru slovensko-poľských hraníc od Lysej nad Dunajcom po Lesnický potok v dĺžke 17 km.
Dunajec je typickou horskou riekou s premenlivým vodným stavom. Patrí medzi najčistejšie rieky strednej Európy. Už od dávnych čias Dunajec považovali za dôležitú dopravnú cestu. Už v 2. storočí cez Pieniny premávali grécki a rímski kupci k Baltu za jantárom. Túto oblasť vtedy obývali galskí Kelti. Po nich tu boli Germáni a Slovania, ktorí využívali Dunajec na prepravu tovaru a osôb do oblasti Visly a k Baltskému moru. Táto cesta lemujúca Dunajec bola zrekonštruovaná v rokoch 1908 až 1917 a jej iné pomenovanie je Soľná cesta. Poľsko v roku 1997 postavilo na hornom toku Dunajca vodnú elektráreň Czorsztyn a vyrovnávaciu nádrž Niedzica. Elektráreň Czorsztyn má 2 turbíny s inštalovaným výkonom 90 MW, výšku hrádze 56 m, šírku koruny hrádze 404 m. Czorsztynské jazero má povrch 10,5 km², maximálnu hĺbku 50 m. Elektráreň zabezpečuje okrem výroby elektrickej energie aj zlepšovanie prietokov pre plavbu pltí Prielomom Dunajca počas suchších období. Veľmi zaujímavý je splav Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Splav na pltiach sa začína na poľskej strane v obci Sromowce Wyżne, končí sa v mestečku Krościenko nad Dunajcem. Na slovenskej strane je možné Dunajec splavovať z pltníc v Majeroch alebo Červenom Kláštore do Lesnice, kde splav končí asi 200 m za ústím Lesnického potoka. Neďaleko je turistický hraničný prechod do Poľska pre peších a cykloturistov.
Rieka Poprad, všeobecný popis:
Vzniká sútokom Hincovho potoka a potoka Krupá. Hincov potok vyteká z Veľkého Hincovho plesa a potok Krupá z Popradského plesa, ktoré sa zlievajú v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách (1 302,3 m n. m.). Hincov potok je považovaný za pramenný tok rieky Poprad. Rieka Poprad preteká rovnomenným mestom Poprad, ktoré je najväčším mestom na jeho brehoch. V časti Matejovce je jeho priemerný ročný prietok 3,31 m³/s (minimálny prietok je 1,10 m³/s a maximálny prietok je 243 m³/s). Pri meste Nowy Sącz v Poľsku sa vlieva do Dunajca. Dunajec sa vlieva do Visly a tá do Baltského mora, je teda tokom III. rádu. Rieka Poprad je tok s najvačším spádom na Slovensku (1 567 výškových metrov). Po obec Čirč v okrese Stará Ľubovňa preteká len územím Slovenska. Medzi Ruskou Voľou nad Popradom a Muszynou (dĺžka 5,1 km) a medzi Legnavou a Mníškom nad Popradom (dĺžka 26 km) tvorí hraničnú rieku s Poľskom. Celková dĺžka hranice tvorenej riekou Poprad je 31,1 kilometrov (hranicu netvorí len v okolí poľského mesta Muszyna). Od Mníška nad Popradom odteká do Poľska, kde ústi do Dunajca.