Obec Veľký Lipník leží na styku Pienin a Spišskej Magury v doline potoka Lipník a jeho prítoku Šoltysa. Z hľadiska jej geografickej polohy v rámci Slovenskej republiky sa nachádza v Prešovskom kraji v severozápadnej časti okresu Stará Ľubovňa.
Časť chotára obce patrí do Pieninského národného parku (PIENAP), ktorý je atraktívnou a často vyhľadávanou turistickou lokalitou. V severnej časti hraničí chotár obce s Poľskou republikou.
Časť chotára obce patrí do Pieninského národného parku (PIENAP), ktorý je atraktívnou a často vyhľadávanou turistickou lokalitou. V severnej časti hraničí chotár obce s Poľskou republikou.
Katastrálne územie s rozlohou 27,53 km2 je značne členité s hlbokými zárezmi do terénu. Nadmorská výška v ňom sa pohybuje v rozmedzí 530 – 1112 m.n.m., stred obce má nadmorskú výšku 580 m.n.m. V južnej časti (15,2 km2) je zalesnený prevážne ihličnatým lesom (jedľa, smrek), miestami sú bučiny. Z poľnohospodárskej pôdy (11,3 km2) je väčšina užívaná ako trvalé travnaté porasty a pasienky a len cca 3 % tvorí orná pôda.
Okolité obce: Stráňany, Lesnica, Haligovce
Prešovský kraj
- Región: Spiš
- Nadmorská výška: 530-1 112 m n. m.
- Súradnice: 49°22′30″S 20°29′50″V
- Rozloha: 27,51 km² (2 751 ha)
- Obyvateľstvo: 977
- Hustota: 35,51 obyv./km²
- Prvá pís. zmienka: 1338
História:
Pastierske tradície symbolizuje aj erb obce, ktorý obec používala od 16. storočia do druhej polovice 19. storočia a historickú predlohu obec na doporučenie Heraldickej komisie MV SR dôsledne rešpektovala aj pri obnove erbu v súčasnosti.
Popri málo výnosnom poľnohospodárstve sa obyvateľstvo začalo zaoberať aj remeselnou činnosťou (ručné tkanie kobercov, výroba a farbenie plátna a súkna, …) a príležitostnými povolaniami. Známe je najmä vandrovné drotárstvo, ktorým sa živilo veľa mužov z obce.
Ťažké životné podmienky, zaostalý systém v poľnohospodárstve a nedostatok iných pracovných príležitosti boli na prelome 19. a 20. storočia príčinou hromadného vysťahovalectva obyvateľov obce za prácou do cudziny a to hlavne do Spojených štátov amerických a Kanady.
Súčasnosť
Dedina má ako v lete aj v zime vhodné vychádzkové terény:
- značné turistické chodníky pre peších, cyklistov resp. lyžiarov (Vyšné Ružbachy – kúpele, Červený Kláštor, Haligovské skaly, Poľsko, …) -blízky národný park PIENAP (splav na pltiach po Dunajci, Tri koruny, Sokolica, Červený Kláštor, Haligovské skaly, Jaskyňa Axamitka, …)
- turistický prechod do Poľska v chotári obce – Kohutí vrch -barokovo,
- klasicistický kostol sv. Michala z r. 1794, veža zakončená barokovou kaplnkou staroruského typu, vzácny ikonostas zo začiatku 20. storočia